Počas práce som išla vyniesť smeti do kontajnera a vidím ako sa ženú po ceste dve odťahovacie autá a s nimi policajti. A ešte si pomyslím: chudák ten komu ho idú odtiahnuť.
Ako sa tak obzerám kam to vlastne išli, skoro ma porazilo... bože však oni sa motajú okolo môjho auta!! Oni ho chcú naložiť... „Hej čakajte, čo to robíte? To je moje auto !“
No rýchlo som sa dozvedela, že som porušila dopravné predpisy a preto ide auto preč. Až potom som si všimla ledva viditeľné čiary na zákaz parkovania. Medzitým susedné auto už naložili a ufujazdili preč, preto som sa snažila rýchlo rozmýšľať ako toho policajta ukecať... Snažila som mu povedať, že tu robím a bohužiaľ pruhy som si nevšimla... „Ak do 5 minút donesiete doklady a peniaze na pokutu, tak tu počkám“ Bože, aký zlatý policajt- pomyslela som si a letela som v šľapkách na dvadsiate poschodie čo mi sily stačili, skoro som sa zabila.
Keď som doletela ledva lapajúc dych, pozapisoval čo bolo treba a vyštekol-2000sk pokuta!
Skoro som zamdlela- bože veď to je skoro mesačný zárobok!! Keďže som nereagovala dvihol hlavu, že čo? A zbadal pred sebou babu smrteľne bledú, trasúcu sa od vyčerpávajúceho behu, ktorá otvára ústa a nič z nich nevychádza... Asi 15 sekúnd sme na seba zírali, potom sa usmial a hovorí „ okamžite si to preparkujte, dajte mi ako blokovú pokutu 500 sk a nech vás viac nevidím“. Prikývla som, trasúcou rukou mu podávam peniaze a keďže som sa cítila dotknutá „nespravodlivosťou“ ucrkla som, že obral moju dcéru o električenku. Prekvapene na mňa pozrel a zahučal- baba zmiznite!!
Samozrejme že som sa nenechala dvakrát ponúkať. Odvtedy si dávam veľký pozor, kde parkujem. Človek sa učí na vlastných chybách... A v kútiku duše som ďakovala za takého „ľudského“ policajta. GABY