Gabriela Borsanyiová
Návod ako zaspať do práce...
V júni som nastúpila do nového zamestnania. Bolo to všetko veľmi vzrušujúce... Nová doktorka, noví pacienti, kolegyne, proste úplne nové prostredie a vzťahy.
som mierne emancipovaná žena,ktorá rada rozpráva-takže "ukecaná",manžel je hlava rodiny, no ja som krk ktorý tou hlavou krúti- funguje to už 24rokov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V júni som nastúpila do nového zamestnania. Bolo to všetko veľmi vzrušujúce... Nová doktorka, noví pacienti, kolegyne, proste úplne nové prostredie a vzťahy.
Určite poznáte pocit, keď túžite stretnúť človeka, ktorého ste nevideli mnoho rokov. To sa prihodilo mne... Viac ako 20 rokov som nevidela bratranca, s ktorým som prežila neuveriteľné detstvo, nik okrem nás dvoch vlastne netuší čo sme prežili, a myslím pravidelne naňho aspoň raz do týždňa určite...
V septembri sa v Bratislave už piaty rok konali Korunovačné slávnosti. Každý rok je rekonštrukcia korunovácie iného panovníka, tento rok to bol Ferdinand II. a predstavoval ho herec Maroš Kramár.
Kuchyňa v byte je veľmi zvláštna miestnosť, dnu sa nosia potraviny v surovom stave a vynášajú sa von uvarené... a to myslím si všetci milujú. Ak je človek, ktorý tam vládne šikovný, šíri sa odtiaľ nebeská vôňa a pri jedení je nebíčko v papuľke
Nedávno ma môj syn pobavil svojou príhodou, ako zabudol natankovať a auto mu „skapalo“ práve v najnevhodnejšiu chvíľu. Ja som mu na oplátku porozprávala niečo podobné...
Posledné roky si všímam, že ľudia priam bažia po exotických alebo aspoň morských dovolenkách. Priznám sa, mňa to neláka.
Donedávna v našom byte s nami bývali naše deti 2+1. „2“ sú náš syn Tomáš a dcéra Lenka, „+1“ je naša sučka- bradáč- Aja.
Vošla k nám objednaná pacientka, žena niečo cez tridsať rokov, rukami žmolila vreckovku a očami si nervózne obzerala ambulanciu. Bola u nás prvý raz a evidentne sa bála.
Tento príbeh vyplával v mojej mysli na povrch nedávno, keď som s kolegyňou sedela pri káve po ordinačných hodinách a spomínali sme na naše začiatky.Skoro ako staré babky.
Som majiteľom auta a napriek tomu občas používam taxi. Na tom nie je nič zvláštne - uznávam. Je to väčšinou vtedy, keď mám auto v servise.
Určite každý obyčajný človek bežne pracujúci si neraz vzdychne aká je ekonomická situácia rodiny zložitá, nebodaj ak si treba zobrať hypotéku. Treba porozmýšľať, kde vziať peniaze navyše a nekradnúť- a hups: je tu vedľajší pracovný pomer, kedy?- VEČER.
Keďže je dnes každá koruna dobrá, našla som si vedľajší pracovný pomer- upratovanie v Národnej banke. Čas sú peniaze a tak používam ako dopravný prostriedok auto. Ponáhľam sa do práce, zaparkujem vedľa podobnej škodovky ako mám ja- hurá že je voľný flek.
Milé dámy, určite sa vám stalo, že ste prišli do obchodu s oblečením, poobzerali ste sa a oslovilo vás to: tu pekný pulóvrik, tam blúzka, na inom konci úžasné nohavice – nebodaj kostýmček ... Ako sa tak rozhliadate pristúpi k vám dievčina štíhleho vzrastu odhadom 45kg aj s topánkami: „čo hľadáte?“ a vy špitnete: „niečo pekné na mňa, idem na stužkovú dcére a chcem dobre vyzerať...“ Ona dvihne obočie, premeria si vás pohľadom od hlavy po päty a ucrkne: „ poďte so mnou...“ Privedie vás do najzadnejšieho kúta predajne k jednému stojanu nadrozmerných veľkostí a ukáže- vyberte si a odcupitá.No a vy tam stojíte a zízate- začnete sa prehrabávať v tom oblečení, ale je to hrôza a des..., oblečenie, ktoré vôbec nie je moderné, samé biele blúzky a neforemné tmavé sukne... Otočíte sa a pohľadom hľadáte „tú“ slečnu: „Prosím vás nič iné nemáte?“ – „ Vo vašej veľkosti? (48-50) NIE!“ Smutne odchádzate.