Všetko čo malé dieťa potrebuje vedieť, ma naučil on. Pískanie na prstoch, preliezanie plotov, vyliezť na strom, jazda na prasati, potápanie sa v potoku, útek pred zlým susedom, kradnutie v cudzej záhrade, plazenie sa pod oknami, klamanie babke, prvé fajčenie, prvá diskotéka, príchod neskoro domov po termíne... to bol môj svet - môj bratranec, ktorý k nám pricestoval každé prázdniny. Túžila som po ňom, čakala som ho každý rok. Dnes si uvedomujem, že to bola moja platonická láska a ako dospievajúce dievča som ho vlastne milovala...
Jeho osud som poznala veľmi útržkovite, nik mi nič bližšieho nepovedal, iba viem, že posledných pár rokov žije v Grécku a je veľmi spokojný.
Strýko ( jeho otec) mi zrazu zavolal, prechádza Slovenskom a či sa chcem s ním stretnúť...
To akože sa pýta zo žartu??? Jasné, že sa chcem s ním stretnúť a dúfam, že aj on túži po stretnutí so mnou...
Pripravila som sa patrične... napiekla som muffiny (muži majú radi sladké), niečo slané – nebodaj k pivu alebo k vínu. Zhodou okolností bola dcéra na hríboch a doniesla veľa bedlí, tak som ich vysmažila ako rezne – proste mňamka...
No stretnutie prebehlo pre mňa zdrvujúco. Ten človek bol klbko nervov, málo rozprával a keď predsa, tak iba o psoch, ktorých chová. Ja viem, že je to jeho láska, ale ja som čakala, že zaspomíname na staré časy a porozpráva mi o svojom živote, ako sa má, čo robí, s kým žije, niečo málo o minulosti, niečo málo o budúcnosti... A hlavne, že ma vystíska a vybozkáva, keď sme sa tak dávno nevideli... a nič. Proste sme sa stretli ako keby sme sa videli včera a vieme o sebe všetko... Ja som sa snažila aj nadviazať reč, ale prišlo mi, že je to zbytočné. Neviem prečo vlastne prišiel a čo vlastne chcel... Presvedčil ho otec?
Veľmi som bola z toho stretnutia rozčarovaná. Až tak veľmi, že som sa večer, keď som s dcérou rozoberala návštevu, neudržateľne rozplakala. Vysvetlila som jej, čo tá návšteva pre mňa znamenala... Vlastne až teraz, ako 42 ročná som si uvedomila, že sa moje detstvo skončilo. Ten človek už nejestvuje. Ten človek zostal iba v mojich spomienkach a neviem či vôbec existoval... Možno prežil veľa zlého a mala by som ho ospravedlniť, ale momentálne so mnou lomcujú city... a neviem mu jeho správanie odpustiť...
Som už asi stará žena, „mládí v prdeli a do dúchodu daleko“...
GABY.